Cesta okolo sveta
Jesť sa musí. To platí všade, aj doma, aj v Amerike. Zásadný rozdiel však môže byť v tom, čo na svojom tanieri máte.
Začnem od jednotlivých surovín, nech je v tom trochu logiky. V Amerike majú takmer všetko. Dostupné sú najrozličnejšie druhy ovocia, zeleniny, mäsa či korenín. Vonkoncom preto nie je problém zohnať ani tie najzvláštnejšie, najneobvyklejšie a najčudesnejšie druhy potravín.
Na rozdiel od nás však Američania len veľmi zriedkavo jedia koreň petržlenu, nepoznajú tvaroh a o bryndzi, samozrejme, zvyčajne nikdy nepočuli. Na druhej strane, väčšina Slovákov určite bežne nejedáva ani arašidové maslo, ani macadamské orechy.
Ešte odlišnejšie je to v prípade reštaurácii. Popri rýchlych občerstveniach ako Subway, McDonald's či Taco Bell na každom rohu natrafíte na reštaurácie s kuchyňami z celého sveta. Veľa z nich ponúka mexickú kuchyňu, iné sa špecializujú na recepty z Číny, Japonska, Vietnamu, Thajska, Talianska, Grécka... Nájsť pravú slovenskú kolibu si však pýta trošičku viacej trpezlivosti.
V neposlednom rade však ide aj o to, ako to v tých reštauráciách vyzerá. V Amerike musíte zvyčajne počkať, kým sa vás ujme hosteska. Potom vám v reštaurácii nájde stôl, vy sa usadíte a od čašníka dostanete jedálny lístok.
Pohár vody. Na prvé počutie - veľmi jednoduchá vec. Na Slovensku však zadarmo obyčajne nedostanete ani ten. V Amerike vám ho na stôl prinesú ešte skôr, ako si objednáte jedlo. A samozrejmosťou je to, čím sú Američania doslova posadnutý - obrovské množstvo ľadu.
Zelená je tráva... a hier je veľa
U nás v Leviciach sa hrá basketbal. Plus futbal. A aby som nezabudol, Slovensko je hokejová krajina. Okrem toho niektorí hrávajú volejbal, hádzanú, tenis alebo sa venujú atletike, lyžovaniu, biatlonu, plávaniu či vodáckym športom. V Amerike to všetko platí rovnako. A dalo by sa toho menovať ešte oveľa viac.
Americký futbal. Rugby. Baseball. Softball. Pickball. Poznáte pravidlá všetkých športov, ktoré som vymenoval? Pokiaľ študujete, väčšine z nich sa dá popri klasickom futbale, basketbale, atletike či plávaní venovať priamo na škole. A výborným nápadom je aj pasívne si vychutnať atmosféru zápasov na štadióne plnom fanúšikov.
Rovnako ako v prípade jedla, ani pri športoch nemožno povedať, že čo sa jednému páči, musí byť po chuti i druhému. Väčšina Američanov, povedzme si na rovinu, o Majstrovstvách sveta v hokeji na Slovensku nikdy nepočula. To je fakt. No tí, ktorí hokejom naozaj žijú, sledujú zápasy NHL, zbierajú podpisy hokejistov a do školy chodia v hokejových dresoch, si zápasy reprezentantov USA v Košiciach určite nenechali ujsť.
Winnetou v múzeu
Jedlu sa aspoň sčasu-načas musí venovať každý. O športe to, samozrejme, platiť nemôže. Na niečo zaujímavé však v Amerike určite natrafia aj tí, ktorí sa športu vyhýbajú oblúkom.
Totemy. Pozostatky indiánskej kultúry. Nič také v Európe nenájdete. Môžeme sa síce pýšiť svojimi hradmi, ukazovať svetu historické centrá a hradby našich miest, ale natrafiť na kultúrne zvyšky indiánskeho osídlenia sa vám na Slovensku tak ľahko určite nepodarí.
V tejto chvíli síce nemám v úmysle písať bedeker. Avšak byť v Severnej Amerike a nepozrieť si aspoň jedno z múzeí, ktoré sa tematike Indiánov venujú, by bolo kdesi na hranici pokročilej sklerózy a totálneho ignorantstva.
Osobne sa mi asi najviac páčilo v Kráľovskom múzeu v kanadskej Victorii. O kultúre, zvyklostiach a spôsobe obživy Indiánov sa predsa neučím každý deň. A dotknúť sa totemu vytesaného pred stovkami rokov, to sa podarí možno len raz za život.
