Kto by tam chodil?

Autor: Radovan Potočár | 19.7.2011 o 16:32 | (upravené 19.7.2011 o 18:35) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  1594x

Sú dve možnosti. Buď ste o týchto miestach počuli iba málo alebo ešte nič. Či platí jedno alebo druhé, husitský chrám či skalné obydlia sa učrite oplatí vidieť. Levický región nemusí predsa turistu unudiť na smrť.

 

JABLOŇOVCE

Husitský chrám postavili už v 13. storočí

Ešte skôr, než sa k pamiatke dostaneme, treba zdolať vysoký kamenný múr. Mohutný val so strieľňami bol vybudovaný  v pätnástom storočí a slúžil na obranu husitského chrámu. Dodnes obkolesuje jeho nádvorie.

Kostol bol vybudovaný podobne ako v Pečeniciach v roku 1240. Pôvodný gotický chrám najprv patril reformovanej cirkvi. Neskôr slúžil ako stánok katolíckej cirkvi a tá ho po vybudovaní nového kosotola v obci odpredala evanjelikom.

Jednou z dominánt nádvoria, ktoré zaujmú návštevníka už na prvý pohľad, je taktiež tolerančná lipa. Obvod jej kmeňa meria takmer šesť metrov a strom sa vypína vysoko nad kostolom.

„V blízkosti kostola sa taktiež nachádza i tolerančná zvonica. Postavili ju v roku 1782; presne vtedy, keď bola zasadená i tolerančná lipa," dodáva starosta obce, I. Hindi.

Okrem unikátnej sakrálnej pamiatky návštevníkov v obci určite zaujme i kaplnka z 19. storočia či zrekonštruovaný gazdovský dom. A milovníci prírody nesmú zabudnúť ani na štátnu prírodnú rezerváciu Jabloňovský Roháč. Dovidenia v Jabloňovciach!

 

 

BOHUNICE

Kedysi mlel múku, dnes patrí múzeu

Pôvodne išlo o pomerne rozsiahlu mlynskú usadlosť na potoku Sikenica. Tvorili ju viaceré hospodárske stavby v chotári obce Bohunice v Štampošskej doline severne od Pukanca. Mlyn mal preto výhodnú polohu neďaleko  bývalej „kráľovskej" cesty z Levíc do Banskej Štiavnice.

Zariadenie mlyna Pavla Turčana tvorili dve vodné kolá, ktoré cez ozubenie palečných kolies poháňali kameňové zloženia mlynského lešenia. Mlecie zariadenie bolo neskôr zmodernizované. V roku 1938 bola do mlynu zavedená aj elektrina.

V prevádzke bol mlyn až do roku 1950 a v roku 1979 celý objekt sprístupnili pre návštevníkov. Dnes je súčasťou Tekovského múzea.

Okrem samotného mlyna si návštevníci môžu prezrieť aj obytnú časť, ktorá pozostáva z jednej izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica. Priestory sú zariadené dobovým nábytkom a inventárom. Niekdajšia maštaľ dnes slúži ako prevádzková miestnosť.

Bohunický mlyn je preto doboru ukážkou spôsobu života majetnejších obyvateľov regiónu v minulosti. A okrem toho      i výborným nápadom na letný výlet.

 

 

BRHLOVCE

Obydlia si vytesali do skaly

Traduje sa, že svoj pôvod majú brhlovské obydlia v 16. a 17. storočí, kedy mali chrániť domáce obyvateľstvo pred nájazdmi Turkov.

Keďže okolie obce počas treťohôr zaznamenalo bohatú sopečnú činnosť, obyvateľom sa naskytla jedinečná možnosť ako usadené tufy a tufity využiť. Do poddajného materiálu si preto Brhlovčania vydlabali obytné i hospodárske priestory. Tento spôsob tvorby obydlí opísal už Matej Bel.

Kameň však písal dejiny obce i naďalej. V devätnástom storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa.

Dnes predstavuje súbor kamenných obydlí v Brhlovciach pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v jednom z príbytkov sa nachádza aj expozícia spravovaná Tekovským múzeom v Leviciach. Za túto časť získalo múzeum ako prvé na Slovensku prestížne ocenenie Europa Nostra.

Či ste už brhlovské obydlia navštívili alebo sa na to ešte len chystáte, na príbeh tureckých nájazdov, kameňa a pracovitých dedinčanov určite nezabudnete. Obydlia vytesané do sopečnej horniny sú predsa viac než len unikát jedného regiónu...

 

 

BÁTOVCE

Pred 230 rokmi tu postavili most

Mesto s kráľovskou mincovňou. Písomná zmienka z roku 1037. Banícke mesto s vlastným erbom. Len málo vidieckych obcí sa môže pýšiť takou históriou ako Bátovce.

Na úroveň mestečka sa Bátovce údajne vyvinuli už v 13. storočí a vďaka rozvoju baníctva ďalšiemu rozmachu nestálo nič v ceste. O niekoľko storočí neskôr sa z Bátoviec dokonca stalo i okresné mesto.

Popri všetkých pamiatkach z čias najväčšej bátovskej slávy, však pozornému návštevníkovi nesmie uniknúť ani kamenný most z 18. storočia. Cez rieku Sikenica ho postavili na ceste do Pečeníc v roku 1780. Most taktiež „stráži" socha sv. Jána Nepomuckého.

Tento barokový most je dlhý asi 15 metrov, s predpoliami meria takmer 40. Zaujímavé sú predovšetkým tri vysoké kruhové klenby, ktoré majú na návodnej strane mohutných pilierov      i ľadolamy. Nad stredovou klenbou je kamenná datovacia tabuľa viažuca sa k dátumu postavenia mosta.

Unikátna pamiatka sa však davom turistov rozhodne tešiť nemôže. Okolie mosta obzvlášť dobre udržiavané nie je         a každého návštevníka by určite potešila aj informačná tabuľa.

Nech je však kamenný most z 18. storočia akokoľvek zabudnutý, schovaný a neznámy, toto miesto sa rozhodne oplatí vidieť. Nemáte cestu do Bátoviec?

 

(jednotlivé časti boli spracované pre týždenník MY - Týždeň na Pohroní)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?