Kto by tam chodil? - 2. časť

Autor: Radovan Potočár | 22.9.2011 o 22:37 | (upravené 24.9.2011 o 10:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1313x

Unudiť turisu na smrť. Zrútiť štyristoročnú pamiatku. Schovať archeologické nálezisko do dvojmetrových kriakov a buriny. Na Slovensku sa o to usilujú často. A treba uznať, že vo väčšine prípadov sa im to darí. Zaujímavé miesta máme aj v okolí Levíc, no veľakrát o nich buď nevieme nič alebo nás jednoducho vôbec nezaujímajú. Tu sú niektoré z nich! (spracované pre MY - Týždeň na Pohroní)

 

KALNÁ NAD HRONOM

Sovietsky tank „parkuje" pri Hrone

„Ja chcem ísť na tank!" doprosuje sa nejedno levické dieťa. Koniec - koncov, ktorého chlapca by nezaujímal starý sovietsky tank „hneď za rohom"? Lenže ten, kto pamätník v Kalnej nad Hronom nepozná, sa môže iba čudovať, kam to tí rodičia svoje deti berú.

Jar 1945. Ustupujúce nemecká vojská sa chytajú každej slamky a rieka Hron im ako prirodzená bariéra príde náramne vhod. Front je na určitý čas zbrzdený, postup Rusov sa podarilo zastaviť.

Vojaci Červenej armády však rieku napokon i napriek vysokým stratám prekročiť dokázali. Východný front bol opäť v pohybe a 8. mája 1945 Nemecko podpísalo kapituláciu. Jeden zo sovietskych tankov však pri Hrone predsa len zostal.

Nepoznajú ho pritom iba deti. Tank T-34 s označením 253 patrí medzi najznámejšie lokality obce. A vzhľadom na úsporné opatrenia v našej armáde bude pravdepodobne už onedlho patriť medzi posledné tanky na našom území...

V blízkom okolí inštalovaného tanku sa nachádza i pamätný dom bojov na Hrone s pamätnou tabuľou. Dom bojovej slávy prešiel rekonštrukciou.

Zmenami však postupne prechádza celé okolie Pamätníku bojov na Hrone. V bezprostrednej blízkosti tanku bol vybudovaný altánok a bol tu  založený lesopark. Okrem toho tu vybudovali malú vodnú elektráreň. A z pamätníka krvavých bojov sa stáva veľmi sympatické miestečko.

 

 

PUKANEC

Niekdajšie mesto sa pýši i hradbami

V Pukanci a v jeho okolí si príde na svoje každý. Obdivovateľ kultúrnych pamiatok, ľudových pamiatok, ale i milovník prírody. Prvé miesto, kam väčšina návštevníkov zablúdi, však nemôže byť nič iné než gotický chrám zasvätený sv. Mikulášovi.

Kostol pozostáva z dvoch lodí s pozoruhodnou sieťovou klenbou a pôvodným vnútorným zariadením. Chrám mal pôvodne až dve veže, jedna z nich pôsobila v časoch tureckého nebezpečenstva ako pozorovateľňa. V roku 1867 ju však zo statických dôvodov rozobrali.

Najstarší z oltárov kostola, oltár Panny Márie, pochádza z rokov 1470 - 1480 a jeho dominantou je asi 120cm vysoká socha Madony. Hlavný oltár Ukrižovania má pôvod taktiež v 15. storočí.

Popri sakrálnej dominanty obce by však žiaden návštevník nemal zabudnúť ani na pozostatky mestských hradieb, ktoré mal Pukanec ako mesto právo vybudovať. Najskôr existovali iba v podobe drevenej palisádovej a zrubovej hradby, no neskôr boli prestavané s použitím tehál a kameňa.

Okrem toho v obci možno obdivovať i Súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré stojí v strede pukanského námestia od roku 1740. Postavil ho neznámy staviteľ na pamiatku ukončenia epidémie cholery v predchádzajúcom roku. Podľa Mariána Pachera, zástupcu starostu obce, stĺp prešiel v roku 1998 rekonštrukciou.

Obec skrášľuje i niekoľko pamiatok ľudovej architektúry. Zachoval sa banícky typ ľudového obydlia, ale i domy remeselnícko-poľnohospodárskeho typu.

Známe sú i pukanské vinohradnícke budovy nazývané „ľoche". Pôvodné stredoveké pivnice na uskladnenie vína sa neskôr rozrástli o výrobnú časť a v posledných rokoch pribúdajú i obytné priestory slúžiace na rekreačné účely.

A do dnešných čias sa zachovala i v minulosti početná skupina hospodárskych budov - „štádlov". Tie v minulosti slúžili predovšetkým ako senníky, ale Pukančania uskladňovali v nich i ovocie.

Nech to však Pukančania pri stavaní svojich „ľochov" a „štádlov" alebo pri budovaní svojich hradieb akokoľvek, jednou ranou poslúžili niekoľkým generáciám. Dnes sa toho v Pukanci oplatí vidieť naozaj veľa.

 

STARÝ TEKOV

Na významného literáta Tekovčania nezabudli

Ján Palárik. Narodil sa síce v Rakovej na Kysuciach, ale Starý Tekov  bol niekoľko rokov miestom jeho pôsobenia. Najprv absolvoval teologické štúdiá v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Bol vysvätený za kňaza a krátko nato sa jeho prvým pôsobiskom stala práve obec levického regiónu.

V Starom Tekove Ján Palárik pôsobil krátko, bolo to v rokoch 1847 - 1849. Počas tohto obdobia bol činný predovšetkým v periodikách.

Dnes túto významnú osobnosť a jej život v obci pripomína pamätník, ktorý má podobu roztvorenej knihy a je vyrobený z hnedého maďarského mramoru. Na jeho pravej strane je bronzový reliéf Jána Palárika.

„Pamätník sa nachádza na námestí v strede obce, v malom parku, ktorý je pomenovaný po tomto významnom dejateľovi," hovorí M. Šumerajová z Miestneho kultúrneho strediska v Starom Tekove.

Hoci treba uznať, že pamätník medzi najnavštevovanejšie miesta nášho okresu nepatrí, podľa M. Šumerajovej si k nemu nájde cestu mnoho návštevníkov obce. Okrem toho k nemu každoročne prichádzajú i starostovia obcí, kde Ján Palárik pôsobil a kladú k nemu vence.

Obec je takisto spoluzakladateľkou združenia „Životnými cestami Jána Palárika" a na prínos významného literáta nezabúda. Pasívnymi však nezostávajú ani občania. Ochotnícke divadlo Tekov sa zúčastnilo divadelnej prehliadky „Palárikova Raková" a žiaci ZŠ v Starom Tekove sa podľa M. Šumerajovej každý rok úspešne zapájajú do literárnych a výtvarných súťaží viažucich sa k životu publicistu a dramtika.

Na odkaz Jána Palárika Starotekvčania nezabudli dodnes, no jeho pamätník tu stojí pre všetkých. A kto si už cestu k pamätníku v Starom Tekove nájde, nemal by zabudnúť ani na neďaleké Hronské Kľačany. V obci sa totiž nachádza busta významného literáta.

 

 

ŽELIEZOVCE

Tajná láska Schuberta zostala v Želiezovciach

S menom Franza Schuberta si toto mestečko spájajú mnohí. Avšak za nevšednou históriou Želiezoviec stoja predovšetkým slávni Esterházyovci.Tí si na mieste pôvodnej vidieckej kúrie nechali postaviť štvorkrídlový kaštieľ, ktorý využívali najmä ako svoje letné sídlo. Ku kaštieľu patril i anglický park s ďalšími budovami.

Pamiatka je zaujímavá z viacerých hľadísk. Okná majú zachované kované mreže s esovitými prútmi. V miestnostiach sú rovné stropy a pôvodné fajansové kachle. Vzácnosťou sú i dvere osadené v hlavnom portáli, ktoré pochádzajú z konca 18. storočia.

Esterházyovci sa však do histórie mesta nezapísali iba stavbou kaštieľa v 18. storočí. Bol to totižto práve Ján Karol Esterházy, ktorý so svojou manželkou Rozinou do Želiezoviec pozval mladého hudobného skladateľa Franza Schuberta. Ten tu pôsobil v rokoch 1818 a 1824 ako učiteľ hudby.

A boli to práve Želiezovce, kde talentovaný skladateľ našiel množstvo inšpiračných zdrojov pre svoju tvorbu. Niekoľko známych skladieb venoval svojej tajnej láske, kontese Karolíne Esterházy. Jednou z nich je známe Okteto F - dur.

V meste dnes nájdeme pamätnú izbu, ktorá pripomína život známeho komponistu.

Okrem Franza Schuberta sa však do Želiezoviec vďaka Jánovi Karolovi Esterházymu dostala i ďalšia významná osobnosť. Franz Sacher. Ten tu nepôsobil ako učiteľ hudby, ale pracoval ako dvorný kuchár. Áno, išlo o tvorcu slávnej Sacherovej torty.

Známy kaštieľ v parku Franza Schuberta však nie je všetko, čo tu po sebe Esterházyovci zanechali. Mesto sa pýši i neogotickou hrobkou tohto rodu, ktorá pochádza z druhej polovice 18. storočia a nájdete ju na katolíckom cintoríne. Okrem iných tu odpočíva i Karolína, tajná láska Franza Schuberta.

Skladateľ sa na hrob Karolíny už prísť pozrieť nemôže. Každý návštevník mesta dnes tú šancu však má.

 

ŠAHY

V meste stáli až tri synagógy

Šahy. Priemerný návštevník si z nich odnáša nadpriemerný zážitok. Nie každý však môže na toto mestečko ležiace na Ipli spomínať iba v dobrom. Napríklad taký Janko Kráľ, ten veľa dôvodov na lásku k Šahám rozhodne nemal.

Významný štúrovský básnik, národný buditeľ a zapálený revolucionár tu bol totižto v roku 1848 za svoju činnosť v pivnici radnice väznený. A práve šahanská radnica patrí k pamiatkam, ktoré sa v meste oplatí vidieť najviac.

Budova bývalého klasicistického župného domu, postavená v 18. storočí, dnes stojí na Hlavnom námestí. Pri vstupe do budovy je umiestnená busta jej najslávnejšieho väzňa, básnika Janka Kráľa.

Okrem toho sa na Hlavnom námestí oplatí vidieť i pomník padlých hrdinov Červenej armády či morový stĺp. Ten bol postavený v roku 1859 a na jeho vrcholci nájdeme sochu Panny Márie.

Mnoho výnimočných pamiatok sa však do dnešných dní nezachovalo. „Nájazdy vojsk či živelné pohromy, ktoré Šahy často sužovali, si vyžiadali svoju daň. Šahy prišli o mnoho historických stavieb - ide o premonštrátsky kláštor, barokový most či betónové bunkre armády prvej Československej republiky," upresňuje Mgr. Tibor Pálinkás z Hontianskeho múzea a galérie Ľudovíta Simonyiho.

Mimoriadne zaujímavé a dodnes zachované sú však i pozostatky šahanského židovského osídlenia. Na začiatku 20. storočia mali Šahy 1200 židovských obyvateľov, tvorili asi štvrtinu mesta. Druhá svetová vojna a s ňou spojený holokaust však znamenali de facto zánik tunajšej židovskej komunity. Z koncentračných táborov sa do mesta vrátilo asi 30 Židov.

Podľa Mgr. T. Pálinkása môžeme dnes ešte stále obdivovať dva židovské cintoríny a dve synagógy. Na prelome 19. a 20. storočia v meste pritom stáli až tri židovské synagógy.

A práve preto sa starobylé Šahy až do dneška neuchovali len ako miesto s množstvom nevšedných pamiatok, ako malebné mestečko vhodné na letný výlet, ale aj v ako výstraha. Historický výkričník. Židovské cintoríny, dve synagógy, židovská kultúra... Ale kde, preboha, sú tí Židia?

 

LEVICE

Turisti v Leviciach nezívajú

Ak do Levíc náhodou zavítate ako turista a chcete vidieť najzaujímavejšie miesta, na hrad sa vyberiete určite. Okrem ruín Levického hradu s Tekovským múzeom však v tesnej blízkosti nájdeme i niekdajšiu budovu gymnázia. Do jej stavby sa mesto pustilo v roku 1885 a dnes tieto priestory využíva obchodná akadémia.

Okrem toho v blízkosti hradu každého návštevníka určite zaujmú i levické kostoly. Ide o katolícky kostol sv. Jozefa, kostol sv. Michala a kostol reformovanej cirkvi.

Obísť nemožno ani levickú synagógu z roku 1883. Prvú synagógu v našom meste postavili v roku 1854, no zakrátko už z kapacitných dôvodov prestala vyhovovať. Preto sa židovská obec rozhodla postaviť novú, väčšiu, ktorá poskytovala asi 400 miest na sedenie. V roku 1902 Rudolf Cibulka, levický architekt, realizoval jej rekonštrukciu a navrhol trojhranný štít s bohatou plastikou, ktorý stojí nad vstupným priečelím.

Tomuto architektovi však nevďačíme len za prestavbu synagógy. Podpísal sa totižto i pod dostavbu veží katolíckeho kostola a v roku 1908 naprojektoval Kalvínsky dom stojaci na námestí. Okrem toho pravdepodobne viedol i výstavbu vily pre rodinu Kleinovú. Stavba bola realizovaná taktiež na začiatku 20. storočia.

Budova Mestského úradu s Kalvínskym domom po pravej strane a vilou Kleinovcov po ľavej strane však určite nie je všetko, čo sa turistovi oplatí na našom námestí odfotiť.

Hotel Lev. Elegantná stavba z roku 1909. Lev pritom neslúžil len ako mestský hotel, ale do mesta priniesol i reštauráciu, kaviareň či divadelnú sálu. A podľa PhDr. J. Bátovskej, spoluautorky Monografie mesta Levice, išlo o prvú verejnú budovu s ústredným kúrením v našom meste.

Z námestia hrdinov sa návštevníkom naskytuje dobrý výhľad aj na ďalšiu pamätihodnosť. Jedna z dominánt mesta, Učiteľský ústav, bol dokončený v roku 1910. V tom čase patrila k najmodernejším pedagogickým inštitúciám v celom Uhorsku. Popri tejto stavbe sa návštevníkovi oplatí vyjsť i na levickú kalváriu.

A pokiaľ to všetko do Levíc naozaj popozerať prídete, jedna vec je istá. Všimnete si oveľa viac nevšedných miest a objavíte oveľa viac zaujímavých pamiatok ako tí, čo vedľa nich žijú. Veď to poznáte. Čo je doma, to sa neráta.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?