Multi-kulti po slovensky

Autor: Radovan Potočár | 25.9.2011 o 9:42 | Karma článku: 7,16 | Prečítané:  1618x

Po celej Európe začalo byť módnym vykrikovať, že multikulturalizmus zlyhal. Áno, zlyhal. Lepšie povedané, fungovať dokázal iba málokedy a málokde. Prílev cudzincov, uzavreté getá imigrantov,  zákazy buriek a minaretov sa nás na Slovensku zatiaľ netýkajú, no multi-kulti je u nás starý známy. Máme s ním dokonca veľmi detailnú skúsenosť. Koniec koncov:  Anders Breivik nás vo svojom manifeste pochválil. A nebol to uznávaný sociológ.

 

 

Trošku malé, trošku provinčné. Naše mesto mám napriek tomu celkom rád. Levice sú totiž zaujímavé, typicky typické slovenské malomesto. Vysoko tolerantné, absolútne znášanlivé. Geniálne fungujúca multikultúra.

Máme tu židovskú synagógu. A cintorín. Jediný háčik je v tom, že tu nemáme židov. Mesto duchov. Pred sedemdesiatimi rokmi si totižto povedali, že tých židov tu akosi nepotrebujeme. A nebolo to len panské huncútstvo. Židovské byty, obchody, majetky sa páčili každému a z okolitých dedín židov vyháňali dokonca samotní obyvatelia.

V júni 1944 bolo v meste zhromaždených takmer 2700 Židov a zavreli ich do skladov tabakovej továrne. Neskôr transport na železničnú stanicu. Odtiaľ do Osvienčimu. Z koncentračného tábora sa domov vrátil len zlomok. A nevítali ich s otvorenou náručou.

Ďalej Rómovia. Cigáni. V meste ich stretnete často - niekedy vo veľkých skupinách, inokedy cupkajúcich osamotene s handričkou nasiaknutou toulénom. Väčšina robiť nikdy nebude a zvyšok, ten od gadžov robotu nikdy nedostane. Základným kritériom pre spoločnosť je totižto farba pleti.

Donedávna žili Rómovia aj na mnohých miestach priamo v Leviciach. Pamätám si na bytovku neďaleko pešej zóny, ktorú využívali pomerne intenzívne (nad týmto eufemizmom som rozmýšľal dlho). Pred pár rokmi ich činžiak dokonca museli zrútiť. A väčšina Rómov sa postupne sústredila do geta za mestom. Od „rómskeho mestečka" žijem len niekoľko kilometrov, no netuším, ako to tam vyzerá. Nikdy som u nich na návšteve nebol.

Nechcem sa hrať na ochrancu ľudských práv za písacím stolom. A takisto si neplánujem oholiť hlavu, zohnať gardistickú uniformu a hádzať do cigánčat kamene. Potrebujem však nahlas povedať, ako to multi-kulti (nielen) v našom mestečku dopadlo.

A mal by som spomenúť Maďarov! A vysmiatych Vietnamcov v zasmradnutých obchodíkoch s textilom. Stavím sa však, že ak by tu žilo, trebárs, 10% Poliakov, rýchlo by sa našlo dosť ľudí, ktorí by začali neznášať aj tých.

Plus moslimovia. Ani na nich nemôžem zabudnúť. O pár rokov k nám možno budeme vo veľkom pozývať Turkov a Egypťanov, aby robili za nenarodených Slováčikov. Tí sa tu, samozrejme, zabetónujú vo svojich getách, postavia si mešity a po slovensky sa nikdy nenaučia.

Pravdupovediac, zostávajú nám už len dve riešenia: buď okamžite naplniť škôlky (ako?) alebo povinne sadnúť pred telky a pozorne na ne čumieť. Treba si zvykať.

 

Šeherezáda má údajne ešte niekoľko stoviek častí.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?