Sedem poznámok z dvoch semestrov ekonómie

Autor: Radovan Potočár | 11.6.2013 o 11:36 | (upravené 11.6.2013 o 11:57) Karma článku: 9,96 | Prečítané:  1614x

A štát sa o mňa postará? A kto bude regulovať trh? A minimálna mzda sa nezvýši? A solidarita? Ľudia si zaslúžia odpovede.

 

1. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Minimálna mzda - jeden príklad za všetky.  Na prvé počutie to môže znieť fajn: nariadime minimálnu cenu práce, pod ňu neklesneš. Klepneme na prsty firmám, pomôžeme ľuďom. Slabo zarábajúcim pridáme pár eur navyše.

Veselá úvaha však má aj "jeden háčik". Čo ak moja práca nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy? Nekvalifikovaného robotníka bez skúseností a vzdelania môže takýto "jeden háčik" nadobro pripraviť o prácu.

(Kacírska úvaha: ak som ochotný pracovať za 300eur a niekto iný je ochotný mi 300eur za tú prácu zaplatiť, má štát právo zakazovať nám to zákonom?)

 

 

2. Nič efektívnejšie ako trh neexistuje.

Objavujem vlastnú Ameriku.

*Pre hard-core odporcov: čím sa líšili východní Nemci od západných? IQ? Dĺžkou spánku? Počtom končatín?

 

 

3. Nič spravodlivejšie ako... ?

Čím som šikovnejší a pracovitejší, tým lepšiu odmenu si zaslúžim. Pri určitom odstupe: čím rýchlejšie behám, čím lepší oštep si pripravím a čím väčšiu jamu vykopem, tým skôr mamuta ulovím. Takáto úvaha sa zdá logická, spravodlivá aj morálna. Trh.

Na druhej strane: ak sa narodím s postihnutím, nebudú iní behať rýchlejšie? Ak sa narodím rodičom, ktorí mi nemôžu zaplatiť vzdelanie, vymyslím niekedy oštep? Solidarita.

 

(So slovíčkami však opatrne! Najnovšie sa za solidaritu totiž pokladá, keď chudobnejší platí hostinu bohatšieho a zodpovedný dotuje toho, kto porušuje pravidlá.)

 

 

4. Keď sa na tému "trh" rozprávam s dôchodcom, nezamestnaným alebo mamičkou na materskej, cítim sa previnilo.

Tento pocit sa dostavuje pravidelne. Nerozumiem mu.

 

 

5. Najlepším regulátorom je cena.

Nie štátom riadený plánovač, ale spontánny mechanizmus cien. Takáto predstava musí niektorých ľudí rozčúliť (dočervena) a vzápätí vydesiť na smrť.

*Čitateľský tip pre rozčúlených a vydesených: Leonard Reed - Ja, ceruzka (http://ake.institute.sk/mod/resource/view.php?id=27)

 

 

6. "Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý pokúša žiť na útraty všetkých ostatných." (Frederic Bastiat)

Znie to lákavo: štát sa o teba postará. Zdravotnú starostlivosť dostaneš zadarmo. Vzdelanie rovnako. A štát sa ti postará aj o bývanie. V skutočnosti však nijaké "zadarmo" neexistuje. Celý vtip je ukrytý v tom, že náklady, ktoré by som inak znášal sám, sa elegantne rozpustia v dave . Jednou rukou mi štát peniaze vezme a druhou mi za ne nakúpi to, čo uzná za vhodné (napr. stíhačky, resp. hotel pri zimnom štadióne). Zhrnuté Friedmanovsky: nič také ako obed zadarmo nejestvuje.

 

 

7. Ekonómii som rozumel najlepšie po prvom semestri.

Parafrázu známeho ekonómia ešte doplním o Wildeovo "Nie som dosť mladý, aby som vedel všetko." Pre úplnosť. 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?