Erazmus. Európska párty z prvej ruky

Autor: Radovan Potočár | 8.7.2014 o 22:11 | (upravené 8.9.2014 o 23:06) Karma článku: 10,91 | Prečítané:  23754x

Erazmus som stihol ako jeden z posledných. V tomto roku ho nahrádza nový výmenný program a starý Erazmus definitívne končí. Aký bol? Stálo to za to? 

 

Peniaze bokom

               

Po zbežnom pregooglení sa môžete o Erazme oficiálne dočítať toto:  Erazmus je skvelá príležitosť stráviť 3 až 12 mesiacov štúdium alebo pracovnou stážou v inej európskej krajine. Spoznáte zaujímavých ľudí, nájdete si nových priateľov a porastiete ako osobnosť. Po anglicky to celé znie, samozrejme, oveľa lepšie.  

 Ako-tak to ale ide aj v slovenčine. Na stránkach jednej z našich univerzít nájdete, že cieľom Erazmu je dodať vzdelaniu medzinárodný rozmer, osobnostný rast študenta, tolerancia iných kultúr a nový pohľad na štúdium ako také.  

Po ďalšom pregooglení však príde zopár hard facts a celé sa to trochu skomplikuje. Najobľúbenejšou krajinou slovenských Erazmákov (nezabudnite: medzinárodný rozmer, tolerancia iných kultúr) je Česko. Utužovať európske vzťahy a objavovať novú kultúru chodí medzi Čechov až štvrtina našich Erazmákov.

Ďalším zádrheľom sú peniaze. Tých pritom na Erazmus nikdy nešlo málo: v minulom roku konkrétne 0,35% eurorozpočtu (to znie ešte decentne) a teda slabších päťsto miliónov eur (toto už nie). Problém vyskočil, tak ako pri agrodotáciách a všetkom ostatnom, v prerozdelení.

Každý študent svoj erazmový grant dostával od vlastnej univerzity a každá univerzita udeľovala granty podľa vlastných  kritérií: buď veľa ľudí s nižším grantom alebo menej študentom s vyššími štipendiami. Vďaka tomu to pri utužovaní medzikultúrnej spolupráce mohlo dopadnúť rôzne. Buď ste ako slovenský študent v Nórsku skúšali vyžiť s 500 eurami na mesiac (to sa dá skúšať zhruba prvý týždeň v mesiaci) alebo ste s rovnako veľkým grantom skončili ako Bulhar na Slovensku a polovicu peňazí každý mesiac posielali rodine do Burgasu alebo Varny.

               

Prežil som

 

V porovnaní s extrémami som obišiel fajn. So štyristoeurovým grantom sa síce mesiac  v Nemecku určite prečkať nedá (to som si uvedomil pri prvom nájme za internát: - 250 eur), ale väčšinu živobytia štipendium pokryje. Pri poznávaní kultúr si to však šikovnejší Erazmák dokáže so svojimi eurami zariadiť lepšie. Aby bol grant vyšší, študijné (kultúrno-poznávacie) obdobie treba natiahnuť, pokiaľ to pustí a keďže z európskeho krv netečie, zvyčajne to pustí dosť. Potom stačia len správne podpisy na správnych papieroch a študent, ktorý skončí so skúškami začiatkom júna, si z bruselských eur zafinancuje ešte aj polku leta.

Koniec okienka sťažnosti a finančné analýzy.

Ak na všetky tie peniaze, čísla, granty, percentá a púšťania žilou zabudneme, o Erazme sa dá chvíľu hovoriť aj pekne. S Erazmom prídu veci, ktoré sa vám nanútia, nech študujete, čo študujete a robíte, čo robíte. Natlačia sa vám do podvedomia. Na mysli mám pritom všetko od každodenných banalít (dodržiavanie pravidiel) až po dosť podstatné veci (vzťah k predsudkom, xenofóbiam,  rasistickým nenávistiam, strachom a podobne). Podobný výmenný program som zažil aj na gympli a účinky sa dostavili opakovane. Generácia ľudí s podobnou skúsenosťou Európe neublíži.

Bonus: Turkyňa Elif sa na Erazme naučila zapnúť práčku, meniť žiarovky, trochu variť, vysávať a meniť posteľné prádlo. Do Erazmu v Nemecku žila 22 rokov v istanbulskej domácnosti s rodičmi. (To, že kurz samostatnosti mladej Turkyni zorganizovala a zaplatila Európska únia, nepatrí medzi vymenovávanie výhod Erazmu.)

Celá tá Erazmácka kažodennosť má pritom aj svoje háčiky. Odpozoroval som dva.

Prvý háčik neprekvapí. Ak ste na Erazme, nie ste študent. Ste výmenný študent. To vám môže kedykoľvek poslúžiť ako ospravedlnenie, výhovorka, vysvetlenie alebo vyhrážka. Váš špeciálny status znamená, že učitelia od vás očakávajú menej, vy očakávate od školy menej a na získanie kreditov vám tiež stačí menej. Pohodička. Celé to síce funguje len medzi riadkami, ale funguje to bezpečne.

Druhý háčik. Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete spoznávať cudzie kultúry v priestore Brno -Ostrava-Praha alebo to skúsite ďalej, je dosť možné, že hneď po prvej zoznamovacej párty s vašimi fínsko-portugalsko-lotyšsko-všetko-európskymi spolužiakmi sa zabarikádujete medzi tými, ktorí prišli na Erazmus z vašej krajiny. Párty síce pokračuje ďalších päť mesiacov, ale s toleranciou kultúr, cudzími jazykmi a všetkými Európanstvami sa to komplikuje. Aj keď sa snažím, neviem si predstaviť, že by som si kamošov vyberal podľa toho, v ktorej krajine sa narodili, no veľa ľudí si to očividne predstaviť vie celkom ľahko.

Bonus 2: Jednou z najuzavretejších komunít na svete je komunita španielskych Erazmákov v Brne. Po polroku bývania na spoločnom internáte sa mi od niekoľkých podarilo získať meno. Predtým, ako by sa naša kultúrna výmena, vzťah k cudzej kultúre a vzájomná tolerancia dokázala rozvinúť, Španieli odišli.

               

Svetlejšie (ambicióznejšie a strategickejšie) zajtrajšky

               

Háčikov a zádrheľov sa pri Erazme možno našlo dosť, no európske zajtrajšky pokračujú. Po končiacom Erazme vzniká Erazmus Plus a ten zahŕňa celú spleť medzinárodných programov, okrem Erazmu je to Erazmus Mundus, Leonardo da Vinci, Grundtvig, Youth in Action a možno aj veľa ďalšieho, ktovie. Každopádne to bude veľké. Alebo ako by Európska komisia povedala, Erazmus Plus bude ambicióznejší a strategickejší. Ambicióznejší bude určite, to je isté, v najbližších šiestich rokoch sa naň plánuje minúť 15 miliárd a 15 miliárd je celkom ambiciózne množstvo peňazí. V čom bude strategickejší (tomuto slovu naozaj nerozumiem), zistí si generácia Erazmus Plus.

Zase som o niečo starší.

 

 

Tu som si pomohol:

 

europa.eu (8. 7. 2014)

International Exchage Erasmus Student Network (8. 7. 2014)

INESS (8. 7. 2014)

Európsky parlament (8. 7. 2014)

Európska komisia (8. 7. 2014)

 

Prečítajte si tiež:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?