Radovan Potočár
O dvanástich kartičkách
Krátke povzdychnutie študenta nad kartami, kartičkami, preukazmi a preukážkami.
Boli Sme. Zoznam autorových rubrík: Vážne veci, Vlažne vážne, Trochu scesty, Próza, Školy, Esej?, Nezaradené
Krátke povzdychnutie študenta nad kartami, kartičkami, preukazmi a preukážkami.
O retro tetuškách, o novinároch z bulváru, o skúsených čitateľoch, o Martinkách z Turca, o ľuďoch z Marsu, o zatĺkačoch, o milovníkoch násilia, sexu a párkov. O nás. O ľuďoch. A jedna príhoda k tomu.
Robert Fico! Otto Weiter! Viera Tomanová! Motivácia byť silnejšia nemohla. Slovenské malomesto poctivo zmobilizovalo všetky sily. Domovy dôchodcov dokonca vypravili špeciálne autobusy. Keby som okolo kulturáku náhodou nešiel už hodinu pred začatím mítingu, nikdy by som tomu nemohol uveriť. Ak som chcel miesto na sedenie, očividne som si mal ráno trošičku privstať.
"Dedko? A tú potravinovú pomoc, to vám cez krízu ako dávali?“ spýta sa ma možno jedného dňa moje vnúča. „Tú múku? Jáj, to ti boli hody... To nám zhadzovali lietadlá z Bruselu. S tvojou babkou sme za nimi behali...“ odpoviem pri troške kreativity. A ak sa podarí, vytiahnem zo skrine staručký obal cestovín s vlajočkou EÚ. Vnúčatko sa na chvíľu zamračí a potom ku mne otočí oči. V lepšom prípade sa zasmeje. V tom horšom sa spýta, čo je to EÚ.
Ako postupovať v roku 2011? Stručný prehľad plánu nátlakových aktivít. Distribuovať do rodiny každého odborára!
Je drobný a chudý. Vlasy má nakratučko zostrihané rovnomerne po celej hlave. Najľahšie ho však spoznáte podľa špecifickej módy - čierne tričko so znakom Slovenského štátu, tmavé nohavice, kanady. Na prsiach sa mu hompáľa asi päťkilový strieborný dvojkríž. A ak by náhodou niečo z uvedeného chýbalo, na bundu sa môžete spoľahnúť: čierna, lesklá, so slovenskou vlajkou na chrbte a nápismi SLOVENSKÁ REPUBLIKA na ramenách. Musí byť na ňu obzvlášť hrdý. Môj spolužiak.
„Som starý ako republika!" Takto si možno povzdychne nejeden starší človek, no ja patrím do úzkej skupiny tých, čo to myslia doslovne. Áno, som z generácie, ktorá si už nepamätá mlieko za dve koruny ani násilnú kolektivizáciu, rovnosť všetkých ľudí ani vymoženosti tých ešte rovnejších. A vďaka tomu sa na 21 rokov našej demokracie môžem pozerať trošičku inými očami.
My, národne najuvedomelejší občania Slovenska, prihovárame sa Vám týmto listom vo veci boja za ochranu nášho jazyka, národnej hrdosti a vlastenectva.