Financovanie SDKÚ
Viem si živo predstaviť, aká to musela byť radosť, keď Robertovi Ficovi SIS-ka konečne pozbierala a hodila na stôl všetku špinu modrých. Fiktívni sponzori, čierne fondy v Karibiku... to bude tlačovka! Lepší materiál si sám nedokázal predstaviť.
Robert Fico sa však dopustil veľkej taktickej chyby. Mal v rukách také silné kalibre, že sa doslova nevedel dočkať, kedy vystrelí. A vystrelil priskoro. Namiesto toho, aby potopil celú loď, potopil iba kapitána.
Keby vyčkal ešte chvíľu, aspoň do odovzdania kandidačných listín (15. marca), mohol by bezstarostne páliť na bezzubého Dzurindu a slastne tĺcť celú stranu. Stalo sa však čosi, s čím nerátal nik. Ani on. Namiesto Dzurindu zabetónovaného vo svojich pozíciách mečiarovským spôsobom oproti nemu stála tichá žienka.
A náboje Roberta Fica boli odrazu slepé.
Internet
Práca s masami prostredníctvom väčšiny médií ide Robertovi Ficovi ako po masle. Vie, kedy kričať, vie, kedy ukázať prstom, vie, kedy byť radšej ticho. Internet však vonkoncom nie je médiom, ktoré by vyhovovalo politikovi Ficovho formátu. Slobodné šírenie informácií, pluralita názorov či sloboda prejavu totiž patria medzi nočné mory každého demagóga.
Napriek tomu mohol Robert Fico vďaka internetu získať oveľa viac mladých voličov, prvovoličov, ktorí často patria medzi najvďačnejšie ciele socialistov. Tuším W. Churchill povedal, že kto v mladosti nevolí ľavicu, nemá srdce a kto v starobe nevolí pravicu, nemá rozum.
Z vlastnej skúsenosti však viem, že mladí ľudia nesledujú internetovú televíziu Smeru - sociálnej demokracie. Od moderného politika sa očakáva čosi viac. Ale o tom, ako využívať Facebook, elektronickú poštu a všetky vymoženosti internetu by Fica mohol poúčať niekto iný.
Likvidácia koaličného potenciálu
Treťou chybou Ficovho marketingu, ktorá vo mne zarezonovala, bola likvidácia koaličného potenciálu. A nehovorím len o vysávaní Mečiara či Slotu. To by koniec - koncov mohla byť užitočná stratégia, kebyže Fico nepostaví medzi sebou a stranami súčasnej koalície hrubočizný múr.
Svätoplukovia, hyeny a prostitútky, Starí Slováci, opozícia za mrežami, nenažraní kapitalisti, ziskuchtivé poisťovne a celý rad podobných vecí, síce boli veľmi účinné zbrane, ale mali jednu nevýhodu. Boli dvojsečné.
Bývalí pán premiér vďaka nim, vďaka svojmu bojovému zápalu a vďaka transparentnosti a etickosti svojho vládnutia síce ohromil posledné zvyšky Mečiarových voličov, prilákal k sebe masy od Slotu, ale v jednej veci sa prerátal. Odpílil pod sebou konár od zvyšku politického spektra.