reklama

Desať minút s náckom

Je drobný a chudý. Vlasy má nakratučko zostrihané rovnomerne po celej hlave. Najľahšie ho však spoznáte podľa špecifickej módy - čierne tričko so znakom Slovenského štátu, tmavé nohavice, kanady. Na prsiach sa mu hompáľa asi päťkilový strieborný dvojkríž. A ak by náhodou niečo z uvedeného chýbalo, na bundu sa môžete spoľahnúť: čierna, lesklá, so slovenskou vlajkou na chrbte a nápismi SLOVENSKÁ REPUBLIKA na ramenách. Musí byť na ňu obzvlášť hrdý. Môj spolužiak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)

Popri všetkých právach a slobodách určite existuje aj sloboda obliekania, preto je jasné, že ani takúto špecifickú módu nedokáže môjmu spolužiakovi v praxi nikto zakázať. Koniec koncov, má devätnásť, tak nech sa oblieka ako chce, nás do toho nič. Lenže keď sa už raz do bundy so štátnou vlajkou oblečie a na krk si zavesí obrovský dvojkríž, na mierne zvýšenú pozornosť musí byť pripravený.

Nechodíme spolu do triedy, nechodíme spolu do ročníka, preto nie je zvláštne, že do reči sme sa dali prvý raz len pred pár dňami. Priznám sa, spočiatku som bol trochu nervózny. S podobným človekom som totižto v osobnom kontakte ešte nikdy nebol; nanajvýš som o nich čosi čítal, niečo videl alebo sa smial na ich karikatúre od Shootyho. Teraz som mal jedného z nich ako na dlani.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhovor sa chvíľu ťarbavo vliekol, odpovedal mi krátko a podráždene, ale len čo sa mi podarilo dostať k jeho srdcovej téme, chopil sa slova a viacej ma k nemu nepustil. Politici? Debili! Slota? O ničom! Kotleba? Na hrad! A len čo sme sa dostali k politikom, ktorí „vedia, čo Slováci potrebujú", rozhovor sa začal čím ďalej tým viac vzďaľovať od nevinnej konverzácie k agitačnému prejavu extrémnej pravice.

Dozvedel som sa veľa nepekného o našich menšinách, niečo o zničujúcom vplyve zahraničného kapitálu, množstvo nového o rôznych sprisahaniach a zo všetkého najviac som musel korigovať svoje vedomosti z dejepisu. Na záver, keď som sa už začal na čosi vyhovárať, mi ešte odporučil niekoľko dobrých stránok, kam po tie múdrosti chodí, rozlúčil sa (našťastie) podaním ruky a odišiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uf. Takže naozaj. Existujú.

Doma mi to akosi nedalo a na stránky, čo mi odporučil, som sa predsa len pozrel. Iste, na prvý pohľad to vyzerá ako strata času, ale zdanie klame. Dovtedy som nemal ani potuchy, čo sa tam človek môže dozvedieť. Vedeli ste, napríklad, že taký Samo alebo sv. Cyril a Metod boli „veľkí Slováci"? V škole nás síce učia Samo - franský kupec, Konštantín a Metod - solúnski bratia, ale čo je nás po faktoch... Starí Slováci a hotovo!

Ak raz na podobnú stránku zablúdite, nebude to stratený čas. Z dejín sa veľa nového asi nenaučíte, ale o ľuďoch, čo za týmito textami stoja, zistíte veľa. Svojich desať minút s náckom potrebovať nebudete.

Radovan Potočár

Radovan Potočár

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Boli Sme. Zoznam autorových rubrík:  Vážne veciVlažne vážneTrochu scestyPrózaŠkolyEsej?Nezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu